Aká je najlepšia odmena pre psy? Piškóty, párky, mäso… čo viac motivuje Vášho psa k poslušnosti? Pre niekoho sa zdá byť odpoveď ľahká a jednoznačná na prvý pohľad… Ale funguje jedlo ako motivácia za každých okolností? Akú formu motivácie použiť v rôznych situáciách?

Odpoveď na tieto otázky nám pomôžu zodpovedať niektoré z hlavných zdrojov psej spokojnosti:

1. voda
2. jedlo
3. pozornosť
4. pohyb
5. pohodlie
6. bezpečie
7. úľava

VODA

Počas horúcich dní, alebo po dobrom výbehu bude pre Vášho psa práve voda oveľa cennejšia ako jedlo alebo hra s iným psom – pokúste sa spojiť mu príjemný pocit z poslúchnutia povelu výmenou za misku čerstvej vody, keď ju najviac potrebuje.

JEDLO

Hladný pes, alebo večný pažroš spraví pre dobré jedlo takmer čokoľvek a dokáže sa preň veľa naučiť – práve jedlo patrí medzi univerzálnejšie odmeny a často ho pes dostáva doslova zadarmo. Už obyčajný povel sadni pomáha vytvárať poslušného psíka pracujúceho v náš prospech. Nakoniec – veď ani my nemávame od života nič zadarmo.

POZORNOSŤ

Pocit dôležitosti je veľmi cenený – či už u ľudí, alebo u psov. Predstavte si dieťa na ihrisku plnom ďalších detí, s ktorým sa nikto nehrá. Alebo si predstavte rockovú hviezdu, na ktorú sú upriamené všetky pohľady a pozornosť.

Psy sa pozornosť snažia dosiahnuť rôzne: skákaním na ľudí, štekaním, podávaním labky… Záleží na nás, za akých okolností zareagujeme. Dostať pozornosť môže byť totiž pre psa rovnako dobrá odmena ako kúsok mäsa. Ak na nás pes začne napríklad vyskakovať, dosiahne odmenu priamo v ten moment, kedy na neho pozrieme. Rovnaká situácia nastáva, keď si pes pýta pozornosť štekaním. V oboch prípadoch sa ľudia často snažia tieto činnosti odučiť psa krikom a vyhrážaním sa – toto zaberá len na chvíľu, pretože pes práve dostal svoju odmenu a my sme sa ním začali zaoberať – aj negatívna reklama je reklama a to isté platí o pozornosti.

POHYB

Pohyb a s ním spojená hra je dôležitou súčasťou psieho života. Niektorí „fanatickí aportéri“ loptičiek dokážu zabudnúť na jedlo aj psy, keď majú možnosť ponaháňať svoju obľúbenú korisť. Niektorí majitelia zasa pocítia energiu svojho psa na vodítku, keď ich pod vidinou hry za sebou vlečie k svojmu kamarátovi. V každej situácii, keď má pes pred sebou veľkú motiváciu, máme šancu významne ovplyvniť jeho chovanie. Ak napríklad pes ťahá na vodítku, aby bol čo najskôr pri inom psovi, dostane od nás odmenu hneď, ako sa k nemu dostane. Pre psa je to jednoduchá matematika:

dáme povel sadni —> pes sa posadí—>dostáva maškrtu, ktorá ho k výkonu motivovala.

pes vidí iného psa—>začne ťahať na vodítku—>dostáva sa do kontaktu alebo hry so psom  = odmena.

POHODLIE

Byť v suchu a teple, oddychovať na gauči alebo posteli – aj toto vie byť pre psa veľká odmena. Veľa majiteľov sa snaží odučiť psa chodiť na posteľ – niektorým sa to podarí krikom a zákazom, ale hneď ako opustia byt, môžu čakať rozostlanú posteľ. Pes totiž chápe, že na neho kričíme, lebo si momentálne strážime pre seba to super miesto na oddych a necíti sa vinný ho použiť, keď doma nie sme. Pritom stačí nájsť spôsob, aby pes, ktorý vyskočil na posteľ, nenašiel na nej pohodlie a stratil tak motiváciu. Ak mu zároveň vieme ukázať, že vo svojom peliešku nájde viac pohodlia, máme vyhraté – a bez kriku.

BEZPEČIE

Ak sa pes cíti ohrozený, spraví všetko preto, aby bol v bezpečí. Štekanie, vrčanie, hryzenie, útek… to je často odpoveď na nebezpečnú situáciu – pes sa naučí takto odpovedať, keď bol v minulosti na zvládnutie situácie „sám“ a takáto taktika sa mu osvedčila. Kričaním a ťahaním na vodítku psa len na okamih vyrušíme – k jeho upokojeniu to ale určite neprispeje a v budúcnosti môžeme očakávať rovnakú, alebo aj horšiu reakciu. Preto sa snažíme poskytnúť psovi ochranu, hneď ako si všimneme, že sa začína báť: spomaľovanie pohybu, nervózne  odvracanie zraku často spojené s obliznutím sa, uši a chvost dole, dvíhanie labky… Pokiaľ včas odhadneme situáciu a  nenecháme ho „prvého na rane“,  dokážeme ho upokojiť a naučiť, že pocit bezpečia môže prísť aj bez vrčania.

ÚĽAVA

Možno si spomeniete na školské časy, keď ste išli domov so zlou známkou a malou dušičkou. A rodičia mali práve dobrú náladu a dostali ste iba vynadané bez ďalšieho trestu – napriek nepríjemnej situácii sa dostavil pocit šťastia… Predstavme si psíka, ktorého sa márne snažíme privolať, až sa v nás prebudí hnev a spustíme na neho krik. V prvom momente sa psík zľakne a zastaví – často môžeme pozorovať niektorý zo znakov strachu, ktoré sú popísané o pár riadkov vyššie. Psík je však stále ďaleko od nás, od strachu sa hýbe veľmi pomaly, alebo vôbec a očakáva niečo hrôzostrašné – nič také však okrem kriku neprichádza a tak sa s pocitom úľavy a šťastia spokojne vrhá do ďaľšej hry. Takto od Vás psík dostáva odmenu, za to, že neposlúchol povel a k tomu ešte bonus – môže pokračovať v hre. Preto je dôležité si uvedomiť, že krik je vlastne slabosť – používame ho hlavne, keď strácame kontrolu nad situáciou a dúfame, že sa ten „druhý“ zľakne. Lepšie je zabezpečiť si vhodné podmienky, aby sme situáciu mali pod kontrolou aj v prípade, že sa pes pokúsi neposlúchnuť, pretože hnevom väčšinou viac strácame ako získame.

Povedali sme si niečo o základných zdrojoch psej spokojnosti a je len na nás, či budú pracovať v náš prospech, alebo proti nám. Čím väčšia motivácia, tým jej pes venuje viac pozornosti a môže sa javiť neovládateľným. Vytvára si svoje zvyky na základe úspešných stratégií z minulosti, aby dosiahol odmenu.

Pes je hladný —> máme potravu, ku ktorej sa bez našej pomoci nedostane—> splní aspoň jednoduchý povel —>a dostáva svoju odmenu.

Ten istý hladný pes —>potrava je nestrážená na stole—>vyskočí na stôl—> a dostáva svoju odmenu.

V oboch prípadoch pes uspokojil svoju potrebu – v prvom prípade v náš prospech. Rozdiel bol len v tom, či sme mali odmenu v tom čase pod kontrolou.