Susedov pes od rána plačlivo vyštekáva, kňučí, vyje a škriabe na dvere hneď, ako jeho majiteľ opustí byt… Jedná sa o pomerne častý problém – najmä u psov chovaných v byte. Toto problémové správanie sa nazýva separačná úzkosť/anxieta alebo aj strach z odlúčenia. Jeho príčiny sú známe, takisto aj možné riešenia tohto problému. Napriek tomu, podľa mojich skúseností, väčšina majiteľov psov netuší, o čo ide.

Prejavy tejto psychickej poruchy sú rôzne – okrem vyššie spomínaných sa môžme stretávať s deštrukčným správaním psa (rozkúsané topánky alebo zničený gauč), čo vedie nahnevaných majiteľov k potrestaniu psa. Tým sa však dostávajú do začarovaného kruhu, ktorý nič nerieši. Môže naopak pôsobiť kontraproduktívne. Pes sa postupne dostáva do stále horšieho psychického stavu a problémy s ním začnú mať stupňujúcu sa tendenciu. Tento problém sa vo väčšej či menšej intenzite môže prejaviť aj po dovolenkách, keď máte na psa viac času alebo po zmene prostredia (sťahovanie, dovolenka so psom v cudzom prostredí).

Prejavy problémového správania:

Ak u svojho psa spozorujete niektoré z nasledovných známok správania sa, zbystrite prosím pozornosť – Váš pes zrejme potrebuje pomoc:

Silná fixácia na jedného, alebo aj viacerých členov domácnosti:

Celý problém sa začína nevinne, takmer lichotivo – pes sa pohybuje stále vo Vašej blízkosti, prenasleduje vás do kúpelne aj na toaletu, škriabaním na dvere alebo kňučaním sa snaží vynútiť si vašu bezprostrednú prítomnosť a pozornosť.

Vytie, štekot, škriabanie na dvere po odchode z domu:

Už pred odchodom z domu na psovi môžete pozorovať známky nepokoja – pozná Vaše rituály ako napr. obliekanie, obúvanie sa a presne vie čo bude nasledovať – jeho stres začína narastať. Po odchode a zatvorení dverí pes začne kňučat, štekať, zavýjať – snaží sa Vás privolať späť. Pretože dvere a okná tvoria neprekonateľnú prekážku medzi ním a Vami, začne ich škriabať alebo okusovať.

Ničenie osobných vecí:

Psovi už nič nepomáha, aby sa dostal do kontaktu s Vami – jeho stres naberá na intenzite- za obeť padnú Vaše topánky, či bunda, gauč, posteľ… Niektorým ľuďom v strese pomáha žuť žuvačku, aby sa ho zbavili. Psy majú vynikajúci čuch, u niektorých plemien to môže byť zmysel prevyšujúci zrak – predstavte si že nosom dokážete vidieť. Čuch a potreba hrýzť aby sa zviera zbavilo stresu má za následok Vaše zničené topánky alebo gauč. Navyše keď Vám pes roztrhá topánky aby zabil stres, Vaša vôňa sa rozprestrie všade okolo – pripomína mu to Vašu prítomnosť a pomáha upokojiť sa.

Kaluže a „voňavé kôpky“

Následkom stresu príde k močeniu, prípadne defekácii počas Vašej neprítomnosti. Pritom keď ste doma, pes vydrží aj niekoľko hodín bez nehody.

Riešenie problému

Vysvetlili sme si, čo stojí za deštruktívnym a susedov obťažujúcim konaním. Teraz sa spoločne pozrime na riešenia tohto problému.

Dostatok fyzického vyžitia:

Niečo, čo máme so psami spoločné – keď sa dostatočne raz za čas fyzicky neunavíme, nahromadený stres sa neventiluje prirodzenou formou a hľadá náhradné formy. Veľakrát nevhodné, deštruktívne. Za svojho psa máme zodpovednosť, kontrolujeme jeho aktivity. Preto by sme mali prekonať vlastnú pohodlnosť a poskytnúť mu pred odchodom z domu dlhšiu prechádzku spojenú s hrou, napr. aportovaním. Naozaj unavený pes bude pokojnejší a skôr prepadne spánku.

Samostatnosť psa:

Keď sa staneme pre nášho psa jediným zdrojom zábavy a pozitívnych pocitov, nemôžeme sa čudovať, že sa dostáva do stresu vždy, keď nás stráca. Preto je potrebné začať trénovať väčšiu samostatnosť psa doma počas Vašej prítomnosti. Môžete si pomôcť napr. kreatívnymi hračkami. Sú to špeciálne hračky pre psy, do ktorých môžte dať Vašim štvornohým miláčikom rôzne dobroty. Počas hry ich tam pes bude cítiť, postupne budú z hračky vypadávať, odmeňovať ho a tým stimulovať jeho záujem.

Pokiaľ pes stále vyžaduje Vašu pozornosť, naučte sa v danom momente ho ignorovať. Napr. za Vami pribehne s hračkou, alebo len tak zastaví vedľa Vás a vy ho automaticky pohladíte. Skúste toto chovanie ignorovať a naopak odmeniť psa svojou pozornosťou, keď si ju on od Vás nevynucuje. Napr. keď si pokojne ľahne ďalej od Vás, počkajte aspoň 5 minút, zavolajte ho a pohrajte sa s ním. Naučí sa byť doma samostatnejší a naopak, ako vedľajší efekt mu bude vonku Vaša pozornosť vzácnejšia, čo sa prejaví zlepšením poslušnosti.

Povel „miesto“ a „zostaň“:

Začnite trénovať so psom povel „miesto“ – jeho pelech presuňte aspoň 2 metre od Vás. Začnite trénovať povel „zostaň“ najprv v tej istej miestnosti, neskôr vo vedľajšej.

Zatváranie dverí:

Kdekoľvek v byte sa to len dá, nenechajte psa aby Vás prenasledoval. Zatvorte za sebou dvere, aj keď odchádzate z miestnosti len na malú chvíľu. Môžete si pomôcť povelom „zostaň“ alebo „miesto“, aby pes neškriabal na dvere. Kňučanie ignorujte. Pri odchode sa so psom nelúčte a pri príchode sa s ním nevítajte, aby sa z týchto činností nestala vzrušujúca udalosť.

Odchod z domu:

Po úspešnom nácviku predchádzajúcich techník prikročíme k nácviku samotného odchodu z domu. Pokiaľ máte možnosť, zatvorte psa počas Vašich ranných rituálov (ako je napr. ranná hygiena, obliekanie, obúvanie a pod.) do inej miestnosti. Jeho stres sa nezačne spúšťať ešte pred Vašim odchodom z domu.

Nechajte psovi pri dverách pohodené tričko s pachom člena domácnosti, na ktorého je najviac naviazaný. Jeho pach mu pomôže rýchlejšie sa upokojiť. Je tu možnosť, že na začiatku tohoto nácviku tričko padne za obeť . Preto podľa svojich možností preto zvoľte nejaké obnosené, ktoré Vám nebude veľmi chýbať.

Dajte psovi pred odchodom už vyššie spomínanú kreatívnu hračku.

Keď zvyknete mať počas Vašej prítomnosti doma pustenú televíziu, nechajte ju zapnutú, poprípade nechajte aspoň pustené rádio.

Odstráňte z dosahu psa predmety, ktorých poškodenie by Vás mrzelo. Ak to nie je možné, zaobstarajte psovi dostatočne priestrannú klietku aby ste zabránili škode a hlavne Vášmu následnému hnevu.

Skúste trénovať odchod z bytu najprv počas voľného času. Odídete na 2 minúty a vrátite sa. Skúsite 5 minút, 15 minút atď… Neskôr skúste rôzne obmieňať dlhé a krátke intervaly. Pozor! So psom sa pred odchodom nelúčte a po príchode nevítajte – venujte mu pozornosť, až keď sa upokojí.

Podľa štúdií je stres najsilnejší najmä počas prvej hodiny Vašej neprítomnosti – keď sa pri nácviku dostanete cez túto hranicu bez nehody, máte viac-menej vyhraté.

Príchod domov:

Počas príchodu sa so psom nevítajte.

Čím výraznejšie prejavíte radosť z opätovného stretnutia, tým ťažšie bude pre psa na druhý deň vydržať Vašu neprítomnosť. (odkedy zavriete dvere, bude sa tešiť na Váš príchod). Aj keď Vám to bude trhať srdce, vydržte, kým sa pes neupokojí, a až potom mu venujte pozornosť. Myslite na to, že to robíte hlavne pre jeho dobro. Život v každodennom strese neprospieva Vášmu psovi fyzicky ani psychicky. Takisto Vašim susedský a rodinným vzťahom – tá trocha ignorácie za to určite stojí.

Keď nájdete doma pohromu, psa netrestajte.

Snažte sa vydržať v pokoji, zavrite psa do vedľajšej miestnosti a škody odstráňte. U niektorých psov je takáto technika nevyhnutná, aby nevideli, že svojim správaním vzbudili Vašu pozornosť. Niektorí majitelia občas argumentujú, že trest je na mieste, pretože po ich príchode do zdemolovaného bytu sa pes tvári previnilo, alebo prejavuje strach. Keď pes v strese ničí Vaše veci, ako sme si už vysvetlili vyššie, nerobí to zo škodoradosti alebo s úmyslom pomstiť sa Vám za Váš odchod – správa sa vyslovene pudovo a nepremyslene. Previnilé alebo bojácne správanie po príchode majiteľa býva kvôli hnevu, kriku či trestu ktorý nasleduje za zničené vecí.

Hrozí, že Váš pes sa Vás zo svojho pohľadu bezdôvodne naučí obávať vždy, keď sa vrátite domov a tvárite sa nahnevane. Vie, že nič dobré nebude nasledovať. Preto je vhodnejšie radšej cenné veci vopred odstrániť z jeho dosahu a pri príchode zachovať pokoj Angličana a zamerať sa prioritne na odstránenie príčin problémového správania.

Podľa mojich skúseností sa u niektorých klientov podarilo tento problém pri dôslednom postupe odstrániť aj behom jedného týždňa. V ťažších prípadoch celý proces môže trvať aj cca 2 mesiace. Pokiaľ,aj napriek pravidelnému výcviku, nebudete v tejto oblasti zaznamenávať progres, poraďte sa so svojim veterinárom. Môže Vášmu psovi predpísať medikamenty, ktoré zmiernia jeho stres a úzkosť počas Vašej neprítomnosti a tým pomôžu aj s výcvikom.

Želám Vám veľa úspechov pri výcviku a šťastný život s vašimi štvornohými priateľmi.