Kategória: Problémové správanie

  • Najlepšia odmena pre psy.

    Najlepšia odmena pre psy.

    Aká je najlepšia odmena pre psy? Piškóty, párky, mäso… čo viac motivuje Vášho psa k poslušnosti? Pre niekoho sa zdá byť odpoveď ľahká a jednoznačná na prvý pohľad… Ale funguje jedlo ako motivácia za každých okolností? Akú formu motivácie použiť v rôznych situáciách?

    IMG_6019

    Odpoveď na tieto otázky nám pomôžu zodpovedať niektoré z hlavných zdrojov psej spokojnosti:

    1. voda
    2. jedlo
    3. pozornosť
    4. pohyb
    5. pohodlie
    6. bezpečie
    7. úľava

    VODA

    Počas horúcich dní, alebo po dobrom výbehu bude pre Vášho psa práve voda oveľa cennejšia ako jedlo alebo hra s iným psom – pokúste sa spojiť mu príjemný pocit z poslúchnutia povelu výmenou za misku čerstvej vody, keď ju najviac potrebuje.

     

    JEDLO

    Hladný pes, alebo večný pažroš spraví pre dobré jedlo takmer čokoľvek a dokáže sa preň veľa naučiť – práve jedlo patrí medzi univerzálnejšie odmeny a často ho pes dostáva doslova zadarmo. Už obyčajný povel sadni pomáha vytvárať poslušného psíka pracujúceho v náš prospech. Nakoniec – veď ani my nemávame od života nič zadarmo.

     

    POZORNOSŤ

    Pocit dôležitosti je veľmi cenený – či už u ľudí, alebo u psov. Predstavte si dieťa na ihrisku plnom ďalších detí, s ktorým sa nikto nehrá. Alebo si predstavte rockovú hviezdu, na ktorú sú upriamené všetky pohľady a pozornosť.

    Psy sa pozornosť snažia dosiahnuť rôzne: skákaním na ľudí, štekaním, podávaním labky… Záleží na nás, za akých okolností zareagujeme. Dostať pozornosť môže byť totiž pre psa rovnako dobrá odmena ako kúsok mäsa. Ak na nás pes začne napríklad vyskakovať, dosiahne odmenu priamo v ten moment, kedy na neho pozrieme. Rovnaká situácia nastáva, keď si pes pýta pozornosť štekaním. V oboch prípadoch sa ľudia často snažia tieto činnosti odučiť psa krikom a vyhrážaním sa – toto zaberá len na chvíľu, pretože pes práve dostal svoju odmenu a my sme sa ním začali zaoberať – aj negatívna reklama je reklama a to isté platí o pozornosti.

     

    POHYB

    Pohyb a s ním spojená hra je dôležitou súčasťou psieho života. Niektorí „fanatickí aportéri“ loptičiek dokážu zabudnúť na jedlo aj psy, keď majú možnosť ponaháňať svoju obľúbenú korisť. Niektorí majitelia zasa pocítia energiu svojho psa na vodítku, keď ich pod vidinou hry za sebou vlečie k svojmu kamarátovi. V každej situácii, keď má pes pred sebou veľkú motiváciu, máme šancu významne ovplyvniť jeho chovanie. Ak napríklad pes ťahá na vodítku, aby bol čo najskôr pri inom psovi, dostane od nás odmenu hneď, ako sa k nemu dostane. Pre psa je to jednoduchá matematika:

    dáme povel sadni —> pes sa posadí—>dostáva maškrtu, ktorá ho k výkonu motivovala.

    pes vidí iného psa—>začne ťahať na vodítku—>dostáva sa do kontaktu alebo hry so psom  = odmena.

     

    POHODLIE

    Byť v suchu a teple, oddychovať na gauči alebo posteli – aj toto vie byť pre psa veľká odmena. Veľa majiteľov sa snaží odučiť psa chodiť na posteľ – niektorým sa to podarí krikom a zákazom, ale hneď ako opustia byt, môžu čakať rozostlanú posteľ. Pes totiž chápe, že na neho kričíme, lebo si momentálne strážime pre seba to super miesto na oddych a necíti sa vinný ho použiť, keď doma nie sme. Pritom stačí nájsť spôsob, aby pes, ktorý vyskočil na posteľ, nenašiel na nej pohodlie a stratil tak motiváciu. Ak mu zároveň vieme ukázať, že vo svojom peliešku nájde viac pohodlia, máme vyhraté – a bez kriku.

     

    BEZPEČIE

    Ak sa pes cíti ohrozený, spraví všetko preto, aby bol v bezpečí. Štekanie, vrčanie, hryzenie, útek… to je často odpoveď na nebezpečnú situáciu – pes sa naučí takto odpovedať, keď bol v minulosti na zvládnutie situácie „sám“ a takáto taktika sa mu osvedčila. Kričaním a ťahaním na vodítku psa len na okamih vyrušíme – k jeho upokojeniu to ale určite neprispeje a v budúcnosti môžeme očakávať rovnakú, alebo aj horšiu reakciu. Preto sa snažíme poskytnúť psovi ochranu, hneď ako si všimneme, že sa začína báť: spomaľovanie pohybu, nervózne  odvracanie zraku často spojené s obliznutím sa, uši a chvost dole, dvíhanie labky… Pokiaľ včas odhadneme situáciu a  nenecháme ho „prvého na rane“,  dokážeme ho upokojiť a naučiť, že pocit bezpečia môže prísť aj bez vrčania.

     

    ÚĽAVA

    Možno si spomeniete na školské časy, keď ste išli domov so zlou známkou a malou dušičkou. A rodičia mali práve dobrú náladu a dostali ste iba vynadané bez ďalšieho trestu – napriek nepríjemnej situácii sa dostavil pocit šťastia… Predstavme si psíka, ktorého sa márne snažíme privolať, až sa v nás prebudí hnev a spustíme na neho krik. V prvom momente sa psík zľakne a zastaví – často môžeme pozorovať niektorý zo znakov strachu, ktoré sú popísané o pár riadkov vyššie. Psík je však stále ďaleko od nás, od strachu sa hýbe veľmi pomaly, alebo vôbec a očakáva niečo hrôzostrašné – nič také však okrem kriku neprichádza a tak sa s pocitom úľavy a šťastia spokojne vrhá do ďaľšej hry. Takto od Vás psík dostáva odmenu, za to, že neposlúchol povel a k tomu ešte bonus – môže pokračovať v hre. Preto je dôležité si uvedomiť, že krik je vlastne slabosť – používame ho hlavne, keď strácame kontrolu nad situáciou a dúfame, že sa ten „druhý“ zľakne. Lepšie je zabezpečiť si vhodné podmienky, aby sme situáciu mali pod kontrolou aj v prípade, že sa pes pokúsi neposlúchnuť, pretože hnevom väčšinou viac strácame ako získame.

     

    Povedali sme si niečo o základných zdrojoch psej spokojnosti a je len na nás, či budú pracovať v náš prospech, alebo proti nám. Čím väčšia motivácia, tým jej pes venuje viac pozornosti a môže sa javiť neovládateľným. Vytvára si svoje zvyky na základe úspešných stratégií z minulosti, aby dosiahol odmenu.

    Pes je hladný —> máme potravu, ku ktorej sa bez našej pomoci nedostane—> splní aspoň jednoduchý povel —>a dostáva svoju odmenu.

    Ten istý hladný pes —>potrava je nestrážená na stole—>vyskočí na stôl—> a dostáva svoju odmenu.

     

    V oboch prípadoch pes uspokojil svoju potrebu – v prvom prípade v náš prospech. Rozdiel bol len v tom, či sme mali odmenu v tom čase pod kontrolou.

     

     

     

  • Separačná anxieta (strach z odlúčenia)

    Separačná anxieta (strach z odlúčenia)

    Susedov pes od rána plačlivo vyštekáva, kňučí, vyje a škriabe na dvere hneď, ako jeho majiteľ opustí byt… Jedná sa o pomerne častý problém – najmä u psov chovaných v byte. Toto problémové správanie sa nazýva separačná úzkosť/anxieta alebo aj strach z odlúčenia. Jeho príčiny sú známe, takisto aj možné riešenia tohto problému. Napriek tomu, podľa mojich skúseností, väčšina majiteľov psov netuší, o čo ide.

    Prejavy tejto psychickej poruchy sú rôzne – okrem vyššie spomínaných sa môžme stretávať s deštrukčným správaním psa (rozkúsané topánky alebo zničený gauč), čo vedie nahnevaných majiteľov k potrestaniu psa. Tým sa však dostávajú do začarovaného kruhu, ktorý nič nerieši. Môže naopak pôsobiť kontraproduktívne. Pes sa postupne dostáva do stále horšieho psychického stavu a problémy s ním začnú mať stupňujúcu sa tendenciu. Tento problém sa vo väčšej či menšej intenzite môže prejaviť aj po dovolenkách, keď máte na psa viac času alebo po zmene prostredia (sťahovanie, dovolenka so psom v cudzom prostredí).

    Prejavy problémového správania:

    Ak u svojho psa spozorujete niektoré z nasledovných známok správania sa, zbystrite prosím pozornosť – Váš pes zrejme potrebuje pomoc:

    Silná fixácia na jedného, alebo aj viacerých členov domácnosti:

    Celý problém sa začína nevinne, takmer lichotivo – pes sa pohybuje stále vo Vašej blízkosti, prenasleduje vás do kúpelne aj na toaletu, škriabaním na dvere alebo kňučaním sa snaží vynútiť si vašu bezprostrednú prítomnosť a pozornosť.

    Vytie, štekot, škriabanie na dvere po odchode z domu:

    Už pred odchodom z domu na psovi môžete pozorovať známky nepokoja – pozná Vaše rituály ako napr. obliekanie, obúvanie sa a presne vie čo bude nasledovať – jeho stres začína narastať. Po odchode a zatvorení dverí pes začne kňučat, štekať, zavýjať – snaží sa Vás privolať späť. Pretože dvere a okná tvoria neprekonateľnú prekážku medzi ním a Vami, začne ich škriabať alebo okusovať.

    Ničenie osobných vecí:

    Psovi už nič nepomáha, aby sa dostal do kontaktu s Vami – jeho stres naberá na intenzite- za obeť padnú Vaše topánky, či bunda, gauč, posteľ… Niektorým ľuďom v strese pomáha žuť žuvačku, aby sa ho zbavili. Psy majú vynikajúci čuch, u niektorých plemien to môže byť zmysel prevyšujúci zrak – predstavte si že nosom dokážete vidieť. Čuch a potreba hrýzť aby sa zviera zbavilo stresu má za následok Vaše zničené topánky alebo gauč. Navyše keď Vám pes roztrhá topánky aby zabil stres, Vaša vôňa sa rozprestrie všade okolo – pripomína mu to Vašu prítomnosť a pomáha upokojiť sa.

    Kaluže a „voňavé kôpky“

    Následkom stresu príde k močeniu, prípadne defekácii počas Vašej neprítomnosti. Pritom keď ste doma, pes vydrží aj niekoľko hodín bez nehody.

    Riešenie problému

    Vysvetlili sme si, čo stojí za deštruktívnym a susedov obťažujúcim konaním. Teraz sa spoločne pozrime na riešenia tohto problému.

    Dostatok fyzického vyžitia:

    Niečo, čo máme so psami spoločné – keď sa dostatočne raz za čas fyzicky neunavíme, nahromadený stres sa neventiluje prirodzenou formou a hľadá náhradné formy. Veľakrát nevhodné, deštruktívne. Za svojho psa máme zodpovednosť, kontrolujeme jeho aktivity. Preto by sme mali prekonať vlastnú pohodlnosť a poskytnúť mu pred odchodom z domu dlhšiu prechádzku spojenú s hrou, napr. aportovaním. Naozaj unavený pes bude pokojnejší a skôr prepadne spánku.

    Samostatnosť psa:

    Keď sa staneme pre nášho psa jediným zdrojom zábavy a pozitívnych pocitov, nemôžeme sa čudovať, že sa dostáva do stresu vždy, keď nás stráca. Preto je potrebné začať trénovať väčšiu samostatnosť psa doma počas Vašej prítomnosti. Môžete si pomôcť napr. kreatívnymi hračkami. Sú to špeciálne hračky pre psy, do ktorých môžte dať Vašim štvornohým miláčikom rôzne dobroty. Počas hry ich tam pes bude cítiť, postupne budú z hračky vypadávať, odmeňovať ho a tým stimulovať jeho záujem.

    Pokiaľ pes stále vyžaduje Vašu pozornosť, naučte sa v danom momente ho ignorovať. Napr. za Vami pribehne s hračkou, alebo len tak zastaví vedľa Vás a vy ho automaticky pohladíte. Skúste toto chovanie ignorovať a naopak odmeniť psa svojou pozornosťou, keď si ju on od Vás nevynucuje. Napr. keď si pokojne ľahne ďalej od Vás, počkajte aspoň 5 minút, zavolajte ho a pohrajte sa s ním. Naučí sa byť doma samostatnejší a naopak, ako vedľajší efekt mu bude vonku Vaša pozornosť vzácnejšia, čo sa prejaví zlepšením poslušnosti.

    Povel „miesto“ a „zostaň“:

    Začnite trénovať so psom povel „miesto“ – jeho pelech presuňte aspoň 2 metre od Vás. Začnite trénovať povel „zostaň“ najprv v tej istej miestnosti, neskôr vo vedľajšej.

    Zatváranie dverí:

    Kdekoľvek v byte sa to len dá, nenechajte psa aby Vás prenasledoval. Zatvorte za sebou dvere, aj keď odchádzate z miestnosti len na malú chvíľu. Môžete si pomôcť povelom „zostaň“ alebo „miesto“, aby pes neškriabal na dvere. Kňučanie ignorujte. Pri odchode sa so psom nelúčte a pri príchode sa s ním nevítajte, aby sa z týchto činností nestala vzrušujúca udalosť.

    Odchod z domu:

    Po úspešnom nácviku predchádzajúcich techník prikročíme k nácviku samotného odchodu z domu. Pokiaľ máte možnosť, zatvorte psa počas Vašich ranných rituálov (ako je napr. ranná hygiena, obliekanie, obúvanie a pod.) do inej miestnosti. Jeho stres sa nezačne spúšťať ešte pred Vašim odchodom z domu.

    Nechajte psovi pri dverách pohodené tričko s pachom člena domácnosti, na ktorého je najviac naviazaný. Jeho pach mu pomôže rýchlejšie sa upokojiť. Je tu možnosť, že na začiatku tohoto nácviku tričko padne za obeť . Preto podľa svojich možností preto zvoľte nejaké obnosené, ktoré Vám nebude veľmi chýbať.

    Dajte psovi pred odchodom už vyššie spomínanú kreatívnu hračku.

    Keď zvyknete mať počas Vašej prítomnosti doma pustenú televíziu, nechajte ju zapnutú, poprípade nechajte aspoň pustené rádio.

    Odstráňte z dosahu psa predmety, ktorých poškodenie by Vás mrzelo. Ak to nie je možné, zaobstarajte psovi dostatočne priestrannú klietku aby ste zabránili škode a hlavne Vášmu následnému hnevu.

    Skúste trénovať odchod z bytu najprv počas voľného času. Odídete na 2 minúty a vrátite sa. Skúsite 5 minút, 15 minút atď… Neskôr skúste rôzne obmieňať dlhé a krátke intervaly. Pozor! So psom sa pred odchodom nelúčte a po príchode nevítajte – venujte mu pozornosť, až keď sa upokojí.

    Podľa štúdií je stres najsilnejší najmä počas prvej hodiny Vašej neprítomnosti – keď sa pri nácviku dostanete cez túto hranicu bez nehody, máte viac-menej vyhraté.

    Príchod domov:

    Počas príchodu sa so psom nevítajte.

    Čím výraznejšie prejavíte radosť z opätovného stretnutia, tým ťažšie bude pre psa na druhý deň vydržať Vašu neprítomnosť. (odkedy zavriete dvere, bude sa tešiť na Váš príchod). Aj keď Vám to bude trhať srdce, vydržte, kým sa pes neupokojí, a až potom mu venujte pozornosť. Myslite na to, že to robíte hlavne pre jeho dobro. Život v každodennom strese neprospieva Vášmu psovi fyzicky ani psychicky. Takisto Vašim susedský a rodinným vzťahom – tá trocha ignorácie za to určite stojí.

    Keď nájdete doma pohromu, psa netrestajte.

    Snažte sa vydržať v pokoji, zavrite psa do vedľajšej miestnosti a škody odstráňte. U niektorých psov je takáto technika nevyhnutná, aby nevideli, že svojim správaním vzbudili Vašu pozornosť. Niektorí majitelia občas argumentujú, že trest je na mieste, pretože po ich príchode do zdemolovaného bytu sa pes tvári previnilo, alebo prejavuje strach. Keď pes v strese ničí Vaše veci, ako sme si už vysvetlili vyššie, nerobí to zo škodoradosti alebo s úmyslom pomstiť sa Vám za Váš odchod – správa sa vyslovene pudovo a nepremyslene. Previnilé alebo bojácne správanie po príchode majiteľa býva kvôli hnevu, kriku či trestu ktorý nasleduje za zničené vecí.

    Hrozí, že Váš pes sa Vás zo svojho pohľadu bezdôvodne naučí obávať vždy, keď sa vrátite domov a tvárite sa nahnevane. Vie, že nič dobré nebude nasledovať. Preto je vhodnejšie radšej cenné veci vopred odstrániť z jeho dosahu a pri príchode zachovať pokoj Angličana a zamerať sa prioritne na odstránenie príčin problémového správania.

    Podľa mojich skúseností sa u niektorých klientov podarilo tento problém pri dôslednom postupe odstrániť aj behom jedného týždňa. V ťažších prípadoch celý proces môže trvať aj cca 2 mesiace. Pokiaľ,aj napriek pravidelnému výcviku, nebudete v tejto oblasti zaznamenávať progres, poraďte sa so svojim veterinárom. Môže Vášmu psovi predpísať medikamenty, ktoré zmiernia jeho stres a úzkosť počas Vašej neprítomnosti a tým pomôžu aj s výcvikom.

    Želám Vám veľa úspechov pri výcviku a šťastný život s vašimi štvornohými priateľmi.